Menu

Blog
SK EN FR DE
stiahnuť kalendár
predsedníctva

Slovensko a eú

Jazyk

Prostredníctvom jazyka sa veľa dozvedáme o ľuďoch, ktorí ním hovoria, o tom, v akých kategóriách vnímajú svet, aká je ich krajina a kultúra, spoločenské zvyky či možno aj zlozvyky. Takto sa teda aj slovenčina môže stať skratkou k Slovákom a Slovenkám. Aká teda je?

Slovenčina je...

  • spájajúca, niekedy sa o nej dokonca hovorí ako o esperante medzi slovanskými jazykmi. Vysvetlenie je jednoduché – radí sa medzi západoslovanské jazyky (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnu lužickou srbčinou), ale zároveň si zachováva mnoho javov typických pre južnoslovanské jazyky,

  • ľubozvučná, hovoríme tak o nej vďaka vďaka pomerne frekventovaným zvukovo zaujímavým spoluhláskam ď, ť, ň, ľ, ž, š, , č, ako aj dvojhláskam ia, ie, iu (slová ako čučoriedka, žinčica, zaujímavý),

  • jemná, pretože dokáže vytvárať obrovské množstvo zdrobnenín,

  • zložitá, lebo rozoznáva nielen prirodzené, ale aj gramatické rody,

  • jednoduchá, lebo používa len tri časy a veľa internacionálnych slov,

  •  vie byť rodovo korektná, prejavuje sa to napríklad pri slovesách v préterite (muž išiel, žena spievala, dieťa sa hralo).

  • no niekedy sa jej korektnou byť nechce. Ženské priezviská síce majú v slovenčine svoju špecifickú formu (pán Slávikpani Sláviková) a aj názvy povolaní či profesií vykonávaných ženami sa od mužských náprotivkov líšia (profesor profesorka), no v súčasnosti sa tieto pravidlá často porušujú.

  • trocha archaická,  niekedy zachováva staršie alternácie (noha – nôžka – nožičk, ruka – rúčka – ručička, krok – krôčik – kráčať, boh – božský – náboženstvo),

  • krkolomná, keďže v slovenčine spoluhlásky l, ĺ, r, ŕ môžu mať slabikotvornú funkciu, a tak sa v nej vyskytujú aj ťažko vysloviteľné slová bez samohlások (krk, stĺp, prst). Dokonca existujú aj vety bez jedinej samohlásky: Strč prst skrz krk.

pismenka

Zvuky a znaky slovenčiny

Slovenská abeceda používa znaky latinky, využíva však aj mnohé „zvláštne” znaky, napríklad:

dĺžeň (á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ),

mäkčeň (ď, ť, ň, ľ, ž, š, dž, č),

dve bodky (ä) – používa sa iba v prípade písmena a; v súčasnej slovenčine sa vyslovuje ako [e],

vokáň (ô) – vyzerá ako strieška a zapisuje sa ním diftong [u-o]. 

Vo výslovnosti sa rozlišujú krátke a dlhé samohlásky – dlhé samohlásky sa vyslovujú približne 1,5-krát dlhšie ako krátke. Kvantita, teda rozdiel v dĺžke trvania samohlások, však v slovenčine dokáže meniť význam slova, preto treba byť obozretný najmä v slovách, ako sú napr. sudsúd, parkypárky, tvartvár.

Slovný prízvuk je v spisovnej slovenčine spravidla na prvej slabike slova, a preto slabiky s dlhou samohláskou, ktoré sa nachádzajú vnútri alebo na konci slov, vyslovujeme bez prízvuku:  kultúra, manažér (prízvučná slabika je podčiarknutá).

Dvojhlásky (diftongy)

V slovenčine nájdeme aj zaujímavé spojenia samohlások:

ia [i-a] piatok, sviatok

ie [i-e]  biela, poschodie

iu [i-u] číta tretiu (novšiu) esemesku (iu existuje iba v gramatických príponách)

ô [u-o] nôž, stôl.

Vyslovujeme ich špecificky, splývavo, nie ako spojenia dvoch samostatných vokálov.

Spoluhlásky (konsonanty)

V slovenčine okrem grafém známych aj z iných jazykov nájdeme pomerne špecifické znaky, ktoré majú aj príznačnú artikuláciu. Špecifikom slovenčiny je napríklad existencia krátkeho a dlhého slabikotvorného – „krkolomného” – r, l, ŕ, ĺ či tzv. mäkkých konsonantov ako č, ď, ž, š, dž, ď, ť, ň, ľ.

č  čokoláda, Čína

ď  ďakovať, ďalej

ľ  ľad, ľahký

ň  koňak, vaňa

š  študent, šalát

ť  ťava, šťastie

ž  žirafa, žurnalistika

Svojrázne sú aj spoluhláskové skupiny ch a dz, dž, ktoré tak ako vokalické diftongy vyslovujeme ako špecifický zvuk:  

ch  chirurg, chlapec

dz  schôdza, cudzinec

  džem, dżez

Slovenčina vtedy aj dnes

Približne v 10. storočí sa z praslovančiny odčlenil jazyk západných Slovanov, z ktorého sa napríklad okrem češtiny a poľštiny vyvinula aj slovenčina. V úradnom styku sa na území Slovenska používala latinčina, neskôr aj nemčina, maďarčina a čeština, v rovnakom čase sa darilo aj rôznym slovenským dialektom. Najvýraznejšie diferenčné zmeny slovenčina prekonala v 10. – 12. storočí. V 16. – 18. storočí sa na území Slovenska používala ako kultúrny jazyk čeština, ale už aj niekoľko variantov kultúrnej slovenčiny: kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina a východoslovenčina. Od konca 18. storočia sa začínajú pokusy o formovanie spisovnej slovenčiny. Prvou významnejšou bola iniciatíva Antona Bernoláka, ktorý založil svoju kodifikáciu na západnej kultúrnej slovenčine (1787), Ľudovít Štúr o viac než polstoročie neskôr vychádzal zo stredoslovenského základu (1843). Jeho kodifikácia sa veľmi skoro ujala a po viacerých úpravách trvá prakticky až dodnes.

V súčasnosti je slovenčina sebavedomým dynamickým jazykom s bohatým štýlovým rozvrstvením. Slovenská republika patrí k nemnohým európskym krajinám, ktoré sa rozhodli status jazyka deklarovať aj zákonom. Už od roku 1995 sa preto slovenčina považuje za štátny jazyk a o jeho kodifikácii sa rozhoduje na Ministerstve kultúry SR.

globus

Slovenčina vo svete

Slovenský jazyk je oficiálnym jazykom Slovenskej republiky. Hovoria ním však aj stovky tisíc ľudí v USA, Kanade a Českej republike, v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku či Chorvátsku a inde. Záujem o štúdium slovenčiny už viac než päťdesiat rokov pretrváva aj vďaka centru slovenčiny ako cudzieho jazyka Studia Academica Slovaca na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a jeho mnohým vzdelávacím programom a učebným materiałom (napr. séria učebníc Krížom-Krážom). Na diaľku možno slovenčinu študovať prostredníctvom e-learningových  vzdelávacích programov e-slovak.sk a myslovak.sk.

Autor: Júlia Vrábľová, podľa publikácie Prvá pomoc po slovensky (Vrábľová a kol.)

Ilustrácie: Oto Hudec

 

Mnohojazyčný portál na učenie sa slovenčiny: slovake.eu

Good Idea Slovakia

Nedávne aktuality

03.01.2017
Top výsledky tímov všeobecné záležitosti, kohézia a medziinštitucionálne vzťahy
Viac
02.01.2017
Top výsledky tímu obchod
Osobitným úspechom je úspešné ukončenie a podpis Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou (CETA) na summite EÚ - Kanada 30. októbra 2016. Ide o doposiaľ najkomplexnejšiu a najmodernejšiu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a treťou krajinou, ktorá má kľúčový význam pre budúcu dôveryhodnosť EÚ pri rokovaniach s tretími krajinami, ako aj v kontexte budúcnosti spoločnej obchodnej politiky EÚ. Dohoda CETA má byť zároveň určitým vzorovým modelom pre ďalšie rokovania s tretími krajinami.
Viac
02.01.2017
Top výsledky tímov PSC, rozširovania či rozvojovej spolupráce
Hlavným cieľom predsedníctva v agende rozširovania bolo posilniť celkovú dynamiku a kredibilitu tejto politiky, ako aj poukázať na nevyhnutnosť jej efektívneho komunikovania smerom von i dovnútra EÚ. Za daným účelom sme zorganizovali – v spolupráci s neziskovou medzivládnou organizáciou EPC a partnermi Tria (NL a MT) – seminár, ktorého cieľom bolo zvýšiť povedomie o výhodách a povinnostiach vyplývajúcich z členstva EÚ a to nielen u kandidátskych krajín, ale aj jednotlivých ČŠ, inštitúcií EÚ, MVO, ako aj médií.
Viac
29.12.2016
Top úspechy tímov v oblasti hospodárstva, sociálnych záležitostí, práva spoločností, vedy, výskumu a kultúry
Viac
25.11.2016
Násilie páchané na ženách je jednoducho neprijateľné!
Násilie páchané na ženách a dievčatách je z celosvetového hľadiska vážnym porušením ľudských práv a jedným z najmenej stíhaných trestných činov na svete.
Viac
09.11.2016
Vyhlásenie MZVaEZ SR k zverejneniu rozširovacieho balíčka Európskou komisiou
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky víta zverejnenie rozširovacieho balíčka Európskej komisie za rok 2016 obsahujúceho hodnotiace správy vo vzťahu k jednotlivým kandidátskym štátom a potenciálnym kandidátom. Oceňujeme, že tohtoročný balíček je zameraný na hodnotenie implementácie minuloročnej stratégie, pričom posudzuje trendy v regióne v základných oblastiach, ako sú právny štát, základné práva, migrácia, fungovanie verejnej správy, hospodárstvo a regionálna spolupráca. V minulom roku zavedená metodológia správ bola rozšírená na ďalšie oblasti, čo umožnilo ešte lepšie zhodnotenie celkového pokroku dosiahnutého za ostatný rok, ako aj vzájomné porovnanie jednotlivých ašpirantov.
Viac
23.08.2016
Spoločné vyhlásenie: Ministerská konferencia k Európskemu dňu pamiatky obetí totalitných režimov
(Bratislava, 23. augusta 2016)
Viac
06.07.2016
Prejav predsedu vlády SR R. Fica v Európskom parlamente
Viac
16.12.2016
Avízo: Posledné zasadnutie Rady počas slovenského predsedníctva bude zamerané na revíziu systému obchodovania s emisiami
Viac
14.12.2016
Avízo: Predseda vlády SR Robert Fico v Bruseli na zasadnutí Európskej rady
Dňa 15. decembra 2016 sa predseda vlády SR Robert Fico v Bruseli zúčastní na pravidelnom zasadnutí Európskej rady (ER). Stretne sa s predsedami vlád krajín V4, predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom a lídrami členských krajín EÚ.
Viac
12.12.2016
Avízo: Štátny tajomník Korčok na poslednom rokovaní Európskeho parlamentu počas slovenského predsedníctva
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a splnomocnenec vlády SR pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ Ivan Korčok bude 13. a 14. decembra posledný krát reprezentovať Radu Európskej únie na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu.
Viac
12.12.2016
Avízo: Rozširovanie a príprava summitu na programe ministrov pre európske záležitosti
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí bude v utorok 13. decembra predsedať Rade pre všeobecné záležitosti (GAC) v Bruseli.
Viac
06.10.2016
Bratislavský plán
Viac
22.09.2016
Slovníček SK PRES 3
Viac
22.09.2016
Prezentačné predmety SK PRES
Viac
22.09.2016
Sponzori SK PRES
Viac
19.07.2016
Závery Rady o Venezuele
Viac
19.07.2016
Závery Rady o stratégii EÚ týkajúcej sa Číny
Viac
19.07.2016
Závery Rady o Turecku
Viac
19.07.2016
Priority EÚ v rámci Organizácie Spojených národov a na 71. zasadnutie VZ OSN
Viac
+

Podľa typu

označiť všetky

Podľa dátumu

označiť všetky
od
do

Podľa témy

označiť všetky

Podľa krajiny

označiť všetky

Podľa dátumu

označiť všetky
od
do

Podľa typu

označiť všetky

Podľa dátumu

označiť všetky
od
do

Podľa témy

označiť všetky